Čo je lepšie ako pozerať sa na svet cez ružové okuliare?
Pozerať sa na svet cez okno rýchliku Slovenka. Ak je sklo zafarbené jemne hnedým filtrom.
Na krajinu dopadá ľadovo zlaté svetlo. Oblaky sú vysokokontrastne vykreslené voči tmavej oblohe. Všade sa tiahne postapokalyptický horizont. A PSA Peguoet-Citroen sa leskne vo svojej sterilnej kráse.
Dnešný deň bol dychberúci.
Pokiaľ som neprišiel domov a svet sa nezmenil na peklo. Ako vždy.
Keďže nerozdávam Oznamká, aspoň takto…
Klikni na obrázok…
Vraví sa že najlepšia je keď sa podelíš
Neverte reklame
Najlepšia je keď
sa zavrieš v izbe
zamkneš
utesníš škáry aby neunikol ani kúsok Chuti
Rozbalíš ju
S istotou akou nikotínom zažltnuté ruky robia škrt cez krabičku
S nedočkavosťou narkomana zohrievajúceho svoju jedinú Nádej utopenú
v lyžičke vody
Keď pred tebou leží odhalená
Berieš do rúk prvý kúsok
trasúcimi prstami sa nažíš trafiť do úst
Vychutnávaš pomaly
aby si Pokoj mohol cítiť na podnebí
a prevaľovať po jazyku
Napchávaš sa
hltavo
akoby si sa chcel zadusiť Šťastím
Svet sa vyjadrí do farieb hnedej dúhy
a aj keď je zrazu preč
Môžeš si povedať
Zjedol si ju celú
Sám
Buď šťastný!
Občas sa mám plné zuby.
Mám pocit že by som si mal definovať chápanie reality.
A tak…LADIES AND GENTLEMEN.
Vitajte na galavečere 1. ročníku tradičného definovania reality. Aký je svet? Aký je život? Bola skôr sliepka alebo vajce?
Na podobné otázky sa Vám dnes večer pokúsime odpovedať.
Ale dosť bolo rečí…privítajte na pódiu SKUPINU COLDPLAY !!!
Toto boli COLDPLAYYYYY !
Takže teraz naspäť do reality.
Čo je podľa mňa realita ? Mám pocit že svet je proste super. Pre mňa. Môže byť aj krutý a otrasný. Je aj taký aj taký. Je absolútny. Svet je hocijaký aký si ho dokážete predstaviť. Čo si ale predstaviť nedokážete je aký komplexný je v skutočnosti . Všetky možné svety v jednom. Ale aj tak žijeme v jedinom.
Žijem v takom svete ako sa naňho pozerám.
A teraz prichádzam na scénu JA. A tvrdím že je mojou svätou povinnosťou zachytiť svet vo svojej najlepšej forme. Žiť okamih. Zachytiť ho. A potom žiť z toho najlepšieho momemntu.
LADIES AND GENTLEMEN. Dovoľte mi predstaviť Vám nový avantgardný umelecký smer:
PRESENTIZMUS (z angl. slova present – prítomnosť)
Jeho zakladateľom som ja. Manifest bude spísaný až sa ku mne niekto pridá a spoločne ho spravíme. Jeho umelecké vyjdrenie môže byť hocijaké. Ja osobne budem asi fotografom. Moje „básne“ veľký úspech nemali.
Koniec galavečera.
(Nie)Som špeciálny. Myslieť si o sebe že som výnimočný je nebezpečné. Moje choré Ja potom očakáva že sa ľudia ku mne budú správať výnimočne. A to sa nikdy nestalo a nestane. Som (až príliš) priemerný človek. Priam nudne priemerný.
Ale aj tak výnimočný som. Bohlužiaľ. Bohužiaľ? Neviem. Asi skôr našťastie.
Skutočne priemerný človek. Jeho zaujímavosťou je že nič nevidí, nič nepočuje a tak ho vlastne ani nič nesere až do času keď sa stane obeťou dravcov.
Toto som NIKDY nevedel pochopiť. Ako môže niekto (a priemerných ľudí je väčšina) žiť tak BRUTÁLNE plytko. Najväčší problém je aké tenisky si kúpia.
Závidel som im. Ich životy musia byť super. Tak jednoduché. Nikto od nich nič neočakáva. Žijú si svoje životy. Držia túto spoločnosť na nohách. Bez nich by sme nikde neboli. Vyštudujú, pracujú, poberajú dôchodok, zomrú.
Nezávidím im. Je to ako s Matrixom. Budem radšej šťastný alebo budem radšej naozaj žiť?
Niektorým Vám (áno vy…čo toto práve čítate) závidím. Super život. Obľúbenosť. Pohoda život.
ZA NIČ NA SVETE by som sa s Vami nevymenil !
Som špeciálny kvôli môjmu pokrútenému názoru na život.
Už teraz som mŕtvy. Ja si na seba nezarobím. Ja v práci nevydržím. Budem rád ak zmaturujem. Radšej by som šiel do Tesca korčuľovať. Môj život v normálnej spoločnosti je príliš problémový.
Neľutujem.
Tak a teraz k tomu o čom som pôvodne chcel písať. Môj svetonázor a svet už poznáte. A teraz príde to k čomu to logicky celé smeruje.
Rebélia. Ja ani nechcem byť členom tejto spoločnosti. Chcem si žiť svoj vlastný život. Na svete je 6 000 000 000 ľudí. Oni nech držia spoločnosť nad vodou (ktovie či zato tá spoločnosť vôbec stojí). Ja sa budem žiť slobodne.
Vždy ma bavilo počúvať o Zelinkárovi. Malé info:
Precestoval už viac ako 106 krajín a to všetko nízkorozpočtovým spôsobom a v krajine strávi mesiac, dva, tri… Cestuje na last minute, ktorým si zabezpečí lacnú letenku a vždy iba so 100 USD. Po krajine sa väčšinou pohybuje stopom, po vlastných, alebo hromadnou dopravou. Prespáva pod holým nebom, alebo komfortne v skautských klubovniach. Domov sa vracia v tom, v čom odišiel plus s nabaleným plným batohom zážitkov, fotiek a jeho špecializácie…slimákmi.
Áno. Pán Zelinkár je Vysokoškolský profesor (takže očakávam že týmto budem napadnutý) a exNáčelník SLSK.
Vždy ma bavilo počúvať o Zelinkárovi. Vzlášť keď väčšina ľudí ktorý o ňom počuli alebo o ňom hovoria nemá ani na 1% jeho životného štýlu.
Takže teraz hľadám niekoho kto má.
Kašľať na život ktorý je pre mňa pripravený. Pôjdem a môj život si sám vytvorím a prežijem.
Vidieť svet. Zaziť to o čom sa väčšine ani nesníva. Nebojím sa. Prežil som už všeličo. A podľa mňa sa mi nič také strašné stať nemôže. Je taký prolém presjť stopom Európu ? Ja viem, som blázon.
Už len foťák a cash.
A ozaj. A parťák. Peniaze boli, sú a budú.Ale človek ktorý zmýšľa ako ja..to bude problém. Ale je dôležitý.Lebo ako sa v jednom filme pojednávajúcom túto problematiku – Into The Wild (odporúčam!) – hovorí: „Hapiness only shared“ alebo tak nejak.
Takže hľadám parťáka. Zn.:Blbec. Tak ako aj ja.
Tak a je to tu. Konečne
bol môj osud naplnený.
Nastal deň veľkým Ď. Deň pre ktorý som sa narodil.
Môj osud. Moje predurčenie.
Celý život som bol NULA.
Bol som, som a budem.
Ináč to byť nemôže.
Nula+.
Tak som teda konečne daroval moju super krv. Už ododňa keď som sa dozvedel že podľa krvnej skupiny som tzv. Univerzálny Darca som vedel že to spravím hneď ako bude možné.
Pred nejakým časom som sa bál že to celé padne,lebo som mal pocit že som asi chudokrvný. Ale minule som bol na testoch krvi a Pani Doktorka sa o tom nezmienila takže pohoda. A keďže môj novonabudnutý sociálny status 18+ mi umožňuje darovať krv, pojho do toho.
Šiel som aj s Matúšom (aby sa nebál) a tak som vedel čo mám čakať. Zišli sme sa ráno na Rohu a pokračovali na stanicu. 7:18, pzdravujem Martina Š. (dnes niečo skvelé zadrel ale už neviem čo).
V TT sme mali (údajne) trochu času a tak sme šli do Jednoty na suché pečivo s Minerálkou. Le keď chce mať človek pekný krvný obraz, musí pre to niečo obetovať.
Keď sme prišli do veľkej budovy NTS (National Transfusion Service) s KRVAVOčerveným vchodom, nás jedna Milá Teta požiadala aby sme sa vyzliekli. Ja s Matúšom sme na toto zvyknutý, všetky na nás idú tak rýchlo, tak sme teda povedali že dnes sme tu „pracovne“ a dali sme si dole iba bundy a odložili si ich v šatni.
Vo vestiule práve bežal Aladin (metafora) a začali sme vypĺnať dotazník. Po rade otázok o skutočne Hrôzostrašných chorobách prišla rada na otázky o Hrôzostrašných intímnych veciach a tak podobne.
Keď sme to vypísali, jedna Milá Teta to zadala do počítača a potom nám ďaľšia milá teta zobrala krv na testy.
Keď som videl prvé kvapky mojej vzácnej tekutiny, prvýkrát mi došlo že toto nebude len tak ale naštastie moja krv vo mne nevyvoláva nevoľnosť (iba návaly hysterického smiechu – to by ste sa divli koľko srandy zažijete s krvavou nohou).
Matúš mal testy hotové ihneď, ale moju tam asi degustovali (to sa mi stáva často) lebo to trvaloo.
Milá Pani Doktorka mi povedala že som zdravý jak repa a potom sme sa ešte chvíľu bavili o mojom výlete do Ameriky. Nakoniec mi dala tabletku a 2 žetóniky.
Rozbehli sme sa k atomatu a dali si po kávičke. Potom som ešte zapil tabletku minerálkou, umyl som si lakťovú jamku a šli sme na to.
O tom že Matúš dal ledva 200 (kvoli Zlej Doktorke) a ja som sa pri 420 zosypal jak kabela písať nebudem.
Ale potom prišli 3 sestričky a začal zákrok jak v Doktorovi Housovi. Už mi len stačilo dať adrenalín a bolo by to jak z telky. Namiesto toho adrenalínu mi dali aspoň čaj s Brčkom.
Ešte poviem že tam mai taku fajnovúčku mašinku čo sa tak krútila a zároveň hojdala. No paráda.
Dali sme si kávičku a šli sme domov.
Ale najprv do knižnice (poézia).
Potom do „Muzikera“(dobro bendžo) a umeleckých potrieb (špachtličky).
Potom do Electronics (DJ Headset).
Potom do Arkádie (zažili sme koniec sveta).
Potom do Tesca (iba aby sme vedeli či aj tam nastal mkonec sveta – bohužiaľ v Arkádií to bola iba lokálna Apokalypsa).
Potom na GAM (bol som na obede).
A potom konečne domov.
Takže etraz som ľahší približne o pol kila. Skoro som dnes prežil Exitus a koniec sveta.
Ale čo ma nezabije to ma posilní.
See you in 3 months.
