Štyridsať dva
August 25th, 2008 FuxinkoÁno, už je to tu. 42. článok na blogu.
Tešil som sa naňho už od začiatku.
Tento článok mal byť fenomenálny.Ak je Boh s nami,kto je proti nám ???
To je všetko čo k tomu môžem a chcem povedať.
Fenomenálne.
What I Feel Is What You Get
IblogU
Júl 5th, 2008 FuxinkoSom zbabelec.
Bojím sa o tom normálne porozprávať. Bojím sa seba.
Tak si aspoň píšeme odkazy na blogy.
Vždy to bol náš štýl. Blogové vojny. Tak prečo nie teraz?
Vieš, ja som sa snažil. A kto neverí nech tam beží. Snažil som sa možno aj príliš. Postaviť niečo na troskách.
Vydrží silné priateľstvo všetko ? Megi tvrdí že áno (nebudem zverejnovať komunikáciu). Ja tiež. Ty tiež. Čo tvrdia ostatné osoby neviem.
Tak prečo sa toto stalo ? Bolo naše priateľstvo slabé ?
Nebolo. Ja si myslím že nie.
Ale priateľstvo je spolok 2+ osôb. Takže ak z neho niekto vystúpi…to je rozpad priateľstva.
Naše priateľstvo sa nerozpadlo kvoli nej. Ani kvoli Megi. Rozpadlo sa kvoli tomu že jeden z nás proste odišiel.
Tá zrada s ICQ históriu bola iba čerešnička na šľahačke. Aby som vedel že sa Ťa neoplatí zachraňovať. Aspoň zatiaľ.
Nie som Nostradamus. Iba ťa poznám. Teraz už skoro úplne. Presvedčil si ma že dokážeš veci ktorým by som nedokázal uveriť.
Sme tu kde sme. Je to moja chyba ? Áno aj nie.
Je to kvôli mne. Teraz. Ale nie je to moja chyba.
Na začiatku som si hovoril že na teba počkám.
Potom prišiel prvý úder pod pás.
Stále som bol skalopevne presvedčený že to ešte zvládnem.
Aféra ICQ.
Neviem čo som si povedal v tom čase, ale potom som sa na to jednoducho vykašľal. Na všetko.
Našiel som si nových priateľov. Resp. objavil.
Prežil som s tebou hrozne veľa času. Ja a Ty. Matúš a Kančo boli v trošku inom postavení. A Brco taktiež.
A teraz som v nich jednoducho niečo objavil.
A zrazu niekto chce aby som sa vrátil naspäť ? Ja ti to neberiem. Aj ja by som sa možno chcel.
V inom vesmíre a v inom čase. Za iných okolností a iných reakcí. Tvojich.
Prečo to chceš? Aby si nebol sám ? Lebo sa na teba všetci vysrali ? Chýbam ti. Ako človek, nie ako priateľ.
Veľmi by ma zaujímalo čo také si spravil Megi a Jej a čo za problém máš stále s Matúšom. Že sa všetkým stále iba ospravedlňuješ.
A nenávidíš.
Ja som vždy iba taká narážka že som sa na teba vykašľal a nechal ťa uprosted púšte.
Tvoje opsravedlnenie nepotrebujem.
Aspoň viem na čom som.
Nerobilo by mi problém ti odpustiť. Ale nechcem mať za Priateľa ĎURA.
Až k niečomu dospeješ možno. Až dospeješ.
Fakt. Nie že ty si povieš že dospievam. To tvoje dospievanie ma len zradilo.
Zranilo.
Už nebudem rozdávať milosrdenstvo z čírej lásky. Zamysli sa. Načo sa budeš priateliť s človekom ktorý si robí čo ho práve napadne.
Keď máš okolo seba skutočných priateľov.
Priateľstvo sa nerodí z ľútosti.
Ja potrebujem Priateľa. A to si treba zaslúžiť.
Zdá sa ti to egoistické a kruté ? Kamaráti byť môžme.
Načo si ma včera potreboval?
Máš všetko čo potrebuješ.
Ja sa na teba nehnevám. Len som ti chel povedať ako to vnímam.
Ja chcem žiť. Nie robiť plavák človeku, ktorí ma pri najbližšej príležitosti a návale endorfínov opustí a bude bežať za skutočnou láskou. Ja mám právo na život. Tak ma prosím nechaj ísť. Ak sa nechceš zmeniť.
Chcem vedieť na čom som. Tento článok nie je emotívny. Ani láska ani nenávisť. Len kľudné prenášanie myšlienok, ktoré sa dlho rodili za tmy.
Staré dobré časy
Jún 1st, 2008 FuxinkoVždy som žil v prítomnosti. Radil som sa heslom „Minulosť je mŕtva, budúcnosť neistá.“ . Nevie kto ho vymyslel ale možno som to bol ja alebo som ho len niekde počul. Ale už s tým nesúhlasím. Nechcem povedať že prítomsnoť je naprd, leo prítomnosť je momentálne super. Teplo, kofola a MF K .
Ale v poslednom čase som trochu sentimentálny. Spomínam. Porovnávam. Doba sa zmenila. Kde sú tie časy…
…Keď sa každý separoval. Neviem na kerú onú som písal Quo Vadis. Čo sa zmenilo? Chcel som zmeniť promile alkohou v krvi. Zmenilo sa ? Áno! Ale len kvoli tomu že nastala zima. Teraz nastáva leto, čas festivalov, diskoték, zábav a všetkých týchto vecí. A bude to tak jak vždy, ak nie ešte horšie. Všetci pijú. Takže toto sa nezmenilo. Lae tá „separácia“ áno. Mala aj svoje nevýhody ale ak sa cez ne človek dokázal preniesť, aspoň človeku poskytovala ochranu. Všetci sme boi rozskupinkovaný. Alebo sme sa ignorovali, aleo smme sa spájali, alebo viedli svoje malé vojny. Vždy sa dalo očakávať čo opd toho ktorého človeka môžem čakať. Ale ak to olo potrebné, skupinky sa rozpadli a vychádzali sme aj všetci spolu. Teraz je to tak, že skupinky stále existujú, ale tie intrigy sú už schované. Sú o to nebezpečnejšie. Nikdy nevieš kedy ti niekto vrazí nôž do chrbta. Ja sa oseba nebojím. Mňa sa toto netýkja. Ja sa stále separujem. Len mám na toto „všeobecé všehokamarátstvo“ tento názor.
… keď sme boli všetci spolu. Odporuje si to s predchádzajúcim odstavcom? Ani ne. Lebo aj keď sme žili v tlupách, aj tak sme boli všetci spolu. Frajery, ruženky a socky. Je mi smutno za tými časmi. Niektoré „stálice“ odišli do HC. Nemám im to za zlé, len mi z toho je smutno.
… keď bolo v Leopoldove viac Bučančančanov jak nás, domorodcov.
V poslednom čase sa občas riadim heslom „V mene starých dobrách časov“. Pozval som Marťana na koláčik, pozýval som vidličky na prespatia, komuikujem s Hrochom a Kaprom. Asi to je šecko prd platné ale spoň mám dobrý pocit.
Pustiť si starý dobrý Linkin Park a spomínať si jak sme boli starí dobrí sopláci. V mene starých dobrých časov.
__________________________________________ Komentáre nebudú. Nechce sa mi hádať. A taktiež nepotrebujem novú sociálnu revolúciu.
Once a scout, forever scout…
Máj 7th, 2008 FuxinkoZistil som že ak k článku pridáte nejaký obrázok, hneď sa lepšie číta…tak som chcel nejaký pridať aj k tomu predchádzajúcemu (ak keď to nebol článok v pravom slovazmysle) a tradične som začal prehľadávať flicr.com. Niekoľko vytipovaných hesiel nič neprinieslo a tak som sa teda rozhodol že tam dám nejakú peknú fotku Úsvitu Skautingu. Opäť nič použiteľné :( Ale našiel som nasledovný obrázok:
Veľmi ma to…povzudilo, potešilo…hmm…take
zahriatie na duši som pocítil. Neviem aký je presný príbeh tejto fotografie
ale ja som si hneď predstavil ako to mohlo byť. Keďže som ako heslo na
vyhľadávanie vložil Scouting Sunrise, predpokladám že tento pán na ňom
bol prítomný. Ako určite všetci dobre vieme, 1. august 2007 pripadol na
stred. Normálny pracovný deň.
Asi aj pre tohto pána. Ale zobral svoju starú šatku, porušil denný stereotyp a ukázal
čo preňho skauting znamenal (znamená). Detail. Krátka zastávka na
ceste do práce. Nič výnimočné, mohlo by sa zdať.A predsa je to
podľa mňa super že sa takýto ľudia
nájdu. Táto fotka ma ovplyvnila.
Čím chcem byť keď budem veľký? Sám sebou. Raz skaut, navždy skaut…
Čo mi zatiaľ dal Baobab a ako mi to zvonček celé pokazil
Apríl 14th, 2008 Fuxinko
Hmm. Pôvodne tu mal byť iný článok. Zase. Moje nálady sú
ako…neviem čo. Neviem nájsť vhodné prirovnanie, ale malo by to byť niečo
čo skáče jak pojašené. Jasné. Moja nálada je ako Maxwellovo kyvadlo. Pre
normálnych ľudí JOJO. Vrátil som sa z Baobabu a dal som si predsavzatie že
končím s deppressive vecami. Mal som super náladu. Baobab olo asi to
najlepšie čo som za tento rok zažil. Chata bola tiež super, ale bolo tam
niečo také…ach. Ale tento víkend bolo všetko iné. Aj tamsom bol
depressive. Väčšina ľudí si bude pamätať že FUXO znamená Frustrovaný
Unavený Xantofilný Obmedzenec a že som Emo :)
Ale aj tak tam bolo super, bolo tam cítiť niečo nové. Asi to bude tým že som socka. Ja často… (haaahaha :D ) Ja NIKDY nespoznávam nových ľudí. Nemám ani potrebu ani príležitosti. Takže keď som nastupoval do vlaku tak som myslel na to že Tam dojdem, nikoho tam nebudem poznať, že ma asi vystre. Chvála Pánovi som celú cestu nezazrel nikoho so šatkou takže som bol zachránený od „milej povinnosti“ viesť nezáväznú konverzáciu s nejakým skautom. Potom som vystúpil vo Vrútkach (teraz by som chcel poďakovať Tantorovi leob keby mi nepovedal že vo Vrútkach sa prestupuje tak sa veziem až do Košíc) a hneď som zbadal prvé problémy. Šatky a kroje. Elpy, Kubo a Peťo a tuším tam bola aj Marina. Ale šak zatiaľ pohodička. Skauting má tu výhodu že presne viem čo sa odomňa očakáva. Úsmev, ľavá ruka a tykanie. Prehodili sme pár viet a už sme mohli nastupovať na ďaľší vlak. Cesta sa niesla v duchu rozprávania (oni) a tichého odpočívania (ja). Keď sme vystupovali zistili sme že v tom vlaku bolo ešte pár skautov a tak sa všetko zopakovalo. Úsmev, ľavá ruka…Vybrali sme sa do dediny kde sme sa na pol ceste stratili (teda…ja som sa nestratil…vedel som kadiaľ, ale držal som hubu a kolegiálne som čakal kým skontrolujeme mapu) Prišli sme do dediny…Úsmev, ľavá ruka…atď. Zahrali sme sa pár hier . Tu som sa už aj pasívne zapájal…teda…nezapájal ale tváril som sa že áno…to by ste museli vidieť aby ste pochopili. Kooonečne prišli organizátori a tak mohla začať relly Paríž Dakar. Náš tým si zvolil názov Slizký slimáci (čítaj Šľizský Šľimáci). Zistil som že taktika „Unav ich hneď po príchode na skapanie“ sa veľmi často používa. Tí čo boli na radcáku vedia čom hovorím. Tento raz to prebiehalo tak že sme sa rozdelili na 2 tými po 10 ľudí, tí mali vytvoriť jedno relly auto. Jeden človek predná náprava, 2 sedadlá, vodič a navigátor a batožinový priestor a v ňom batohy posádky a sedadiel (neskôr nás prepadli teroristi takže sa tam odviezli aj oni). Mali sme tak bežať do kopca. To by bola ešte „pohodička“. Ale keď prišla čerpacia stanica a na nej 15 litrov hnusnej malinovky pre 10 ľudí a všetko sme to museli vypiť, to už nebolo do smiechu nikomu. Na zdravie! Nakoniec sme to vypili a pokračovali sme. Ešte s plnými žalúdkami nás prepadli už spomínaní teroristi. Takže okrem toho že nám bolo zle sme museli niesť ešte aj ďaľšíňiu záťaž. Apoň bude na čo spomínať :) Ale nakoinec sme teda dobehli do chaty (Šľizský Šľimáci to vyhrali), zložili sme sa a začal program. Najprv predstavovačka (to je to Frustrovaný Unavený Xantofilný Obmedzenec), potom také „duchovné aktivitky“. Tie ma ubezpečili že som socka. Ale inak pohodička. Na viac sa nepamätám lebo som bol unaveý jak fras a šiel som spať ako prvý. Pri zaspávaní som nadával na Simonu že je krava a ja som somár lebo som kvoli nej niešiel na SELŠku a ani som sa za to nebil. Prvý deň ma sklamal lebo som čakal niečo iné. Ráno som sa zobudil na Desmod, čekol som čas. Spal som 6 hodín. Odkedy mám PC v izbe, je to klasika. Ale bežne nevláčim do kopca teroristov. Rozvička…to v prihláške nebolo :D ale asi je to štandard každej skautskej akcie :( :D. Raňajky…jedlo bolo super. Kvalita sa zniesť dala a bola vyvážená kvantitou. Začal doobedňajší blok aktivít Rozdelili sme sa do 4 skupín podľa farieb. Ja som bol v EMO cyklámenovej (Náhoda? Myslím že nie :) ). Konečne to začalo vyzerať ako Vodcovská lesná škola. Vtedy som pochopil že aj včerajší večer mal nejaký zmysel a že bol vlastne super. Takže tak. Ale Simona to furt nemá u mňa úplne odpustené. Už mi nevadí že som nešiel na SELŠku, sklamalo ma že ona sama sa nikam neprihlásila (podľa mojich informácií). Takže tie aktivitky sme robili pár hodín a boli super. Potom došiel obed. Nažral som sa cestovín, dotlačil to zvyškami raňajok a zase pridal cestoviny. Bolo toho toľko že som musel odpočítavať posledné lyžičky aby som to do seba dostal. A ešte aj čaj bol super spravený. Bol neosladený a bolo pri ňom kilo cukru takže ja ktorý si Drogy, Sex, Alkohol a Cigarety nahrádze cukrom som sa mohol vylázniť. Potom kratučká siesta a zase aktivitky. Všetky oli super. Skvelé. Veľa mi dali. Potom sme si dali večernú/nočnú hru. Šecko by bolo super (mal som super tým – Cyklámenová 4ever, bola sranda a darilo sa nám :D až na tú trojnožku) keby som si nepopíl prst. Som proste smoliar. Dobehli sme nakoniec, skončli sme na krásnom druhom mieste (to tá trojnožka).
Nasledovala romantika. To sa nedá nablogovať, to sa treba prihlásiť na Baobab.
Vracali sme sa do chaty, a bol som úplne šťastný. Práve som si hovoril (po strašne dlhej dobe) že mi je super a práve vtedy som skočil do mláky plnej blatovej vody po členky. To by som nebol ja a môj život keby sa niečo také nestalo. Prišli sme do chaty a pustili si prezentáciu. Zase bolo super. Potom sme šli vrátiť zásoby (cez nočnú hru si totiž v batohu každý vláčil zásoby – chalani 2ks a ženy 1ks riadneho polena aby sme to mali zábavnejšie) osprchoval som sa a napapali sme sa. Nastal voľný program. Dal som si jednu hru Sardela a zase som šiel spať ako prvý. Ale tentoraz so skvelím pocitom. Zase budíček. A zase rozcvička. V nedeľu !!! Toto asi bola jediná zlá vec na Baobabe. Sladké raňajky, sladkého kakava do skakavenia. Dali sme si ďaľší blok aktivít. Upratať chatu a domov. Cesta bola tiež super. Tento raz mi nerobilo problém cestovať v grupe vo vlaku. Leopoldov. Došiel som domov.
No…a zase JOJO efekt. Takto mal vyzerať ten článok na začiatku, Potom som sa na o vykašľal a chcel som pýsať o niečom inom ale nakoiec som skončil pri pôvodnej verzii. Spravím si teda taký kompromis.
Na konci Baoabu bola taká reflexívna aktivitka. Každý mal papier s fotkou a každý mu tam mohol niečo napísať. Taký Lite Cancák. Ja čakal som že budem mať pázdny papier. Nakoniec to dopadlo celkom dobre. Všetky príspevky boli hlavne o tom že sa mám viac usmievať a kašľať na depressive.
Som si povedal že to tak urobím. Super nápad. Odhodlanie. Ale… Je to priam komické ako si človek dokáže vytvoriť väzbu na obyčajné -.. . Jedno dlhé a 2 krátke zazvonenia. Signál aby som vyskočil z postele a šiel otvoriť lebo viem že ma tam čaká niekto kto bol pre mňa veľmi dôležitý. Dnes som si tak sedel a učil sa chémiu a v tom niekto zazvonil. Jedno dlhé zazvonenie. A zrazu som sa pristihol že čakám ešte na niečo, Niečo my tam chýbalo. A aj som si uvedomil čo. A úplne ma to položilo. Celé moje AntiDepressive ohodlanie spadlo ako domček z karát.
Stále mám celkom dobrú náladu. A to už je čo povedať.O mne. Ale ten pocit smútku,tej nedefinovateľnej prázdnoty proti ktorej som chcel bojovať averil som že to dokážem zostal a zostane asi ešte dlho. Pretože také malé blbosti ktoré boli mňa najdôležitejšie sú teraz niekde v **** a niet nikoho kto by mi ich mohol vrátiť.
_____________________________________________________ Na klávesnici mi blbne B, N, M a MEDZERNíK…takže sorry za zhoršené čítacie podmienky…
Prečo???
Apríl 6th, 2008 FuxinkoLebo som to vždy chcel mať. Blog ktorý bude len Môj. Ale doteraz som sa na to nidky neodhodlal. Teda…raz keď ma Kančo a Ďuro úplne že nahnevali tak som normálne si spravil vlastný. Ale potom som sa začal babrať s grafikou (leo som ho chcel mať celý čiernobiely a kým som to dokončil, tak bol hnev preč). Ale teraz už neexistuje spôsob ako sa upokojiť lebo to už nepotrebujem. Kašlem na to.
Tákže…mám teda nový blog. Na ten starý písať budem…ja sa totiž neodtŕhavam. Práve preto je tento blog Alternatívny. Je to taký bočáčik. Budem tu písať všetko. Mám počítač v izbe takže až ma niečo napadne, šup s tým sem. Názov som si tiež vymyslel sám :) . Teda…niektorí ľudia hovoria že som Socka. Ak som tak je to super. Lebo som to JA. Ja sa nepotrebujem na nič hrať. Ak som Socka, tak som socka. Byť Sockou nie je hriech. Ak mi dokážete že áno tak byť Sockou prestanem. Ale dovtedy ňou budem a budem na seba patrične hrdý.
Dnes mal Maltinko oslavu 10. narodenín. Došlo pár Salamandier a Lamer. Fakt rešpekt Lamer. Je super čo robíš pre svojich chalanov.Myslím že (nielen) v tomto môžeš byť vzor. Ale to nie je to o čom chcel písať. Ide o to že keď som sa mamy spýtal že prečo som ja oslavu 10. narodenín nemal, tak mi povedala že mal ale bola to moja posledná. Že som bol vlastne vždy odľud. Že som nikdy necítil potrebu byť v spoločnosti. A že práve preto ma dala do skautingu. Ďakujem Bohu že ma stvoril ako Socku. Pretože skauting je to najlepšie čo sa mi doteraz mohlo stať a stalo. Takže som sa ako Socka narodil a ako Socka asi aj zomriem. Pretože som to JA. Nie som spokojný so svojim životom ale toto zmeniť nepotrebujem.
Tí ľudia čo mi do Sociek nadávajú by sa skôr mohli zamyslieť sami nad sebou. Možno sa oni hrajú na niečo čím nie sú. Každý by sa mal zamyslieť čo pre neho vlastne znamená vlastné JA. Ja som to urobil. Prijal som sa taký aký som. Neznamená to že som so sebou spokojný. Pretože to je asi to najhoršie čo môže byť. Ale aj tak je lepšie keď si robíš to čo chceš. To čo považuješ za správne. To čo ťa baví. Pretože ak ťa niečo napľňa a ty to nerobíš len preto že sa bojíš názoru druhých, to si ani človek neni. Si bezduché telo ktoré unáša šedý prúd neosobej masy ľudí. Mnohí ľudia niečo robia alebo nerobia len preto že čo si o tom budú myslieťostatný???? Čo keď sa im to nebude páčiť??? Budem trápny??? No a čo ! :D Tak som trápny. Neberte sa príliš vážne. V skutočnosti skoro na ničom nezáleží. Záleží len na jednej jedinej veci. A ak si niektomyslí že je to názor druhého človeka, tak je chudák. Ale fakt že hej. To nie je nadávka, to je realita.
Ak si myslíte že tento článok bol tutctový a že podobných článkov
bolo už napísaných na kilá a že tu ide o klasické klišé Mladý človek
versus Spoločnoť, tak si to kľude myslite. Možno je to aj pravda. A ak si
niekto myslí že som kvoli tomu trápny tak ptom mu posielam žarivý úsmev:
a že mi je to skutočne jedno :D