Mám pocit že by som si mal definovať chápanie reality.
A tak…LADIES AND GENTLEMEN.
Vitajte na galavečere 1. ročníku tradičného definovania reality. Aký
je svet? Aký je život? Bola skôr sliepka alebo vajce?
Na podobné otázky sa Vám dnes večer pokúsime odpovedať.
Ale dosť bolo rečí…privítajte na pódiu SKUPINU COLDPLAY !!!
Toto boli COLDPLAYYYYY !
Takže teraz naspäť do reality.
Čo je podľa mňa realita ? Mám pocit že svet je proste super. Pre mňa.
Môže byť aj krutý a otrasný. Je aj taký aj taký. Je absolútny. Svet je
hocijaký aký si ho dokážete predstaviť. Čo si ale predstaviť nedokážete
je aký komplexný je v skutočnosti . Všetky možné svety v jednom. Ale aj
tak žijeme v jedinom.
Žijem v takom svete ako sa naňho pozerám.
A teraz prichádzam na scénu JA. A tvrdím že je mojou svätou
povinnosťou zachytiť svet vo svojej najlepšej forme. Žiť okamih. Zachytiť
ho. A potom žiť z toho najlepšieho momemntu.
LADIES AND GENTLEMEN. Dovoľte mi predstaviť Vám nový avantgardný
umelecký smer:
PRESENTIZMUS (z angl. slova present – prítomnosť)
Jeho zakladateľom som ja. Manifest bude spísaný až sa ku mne niekto
pridá a spoločne ho spravíme. Jeho umelecké vyjdrenie môže byť hocijaké.
Ja osobne budem asi fotografom. Moje „básne“ veľký úspech nemali.
Koniec galavečera.
(Nie)Som špeciálny. Myslieť si o sebe že som výnimočný je
nebezpečné. Moje choré Ja potom očakáva že sa ľudia ku mne budú
správať výnimočne. A to sa nikdy nestalo a nestane. Som (až príliš)
priemerný človek. Priam nudne priemerný.
Ale aj tak výnimočný som. Bohlužiaľ. Bohužiaľ? Neviem. Asi skôr
našťastie.
Skutočne priemerný človek. Jeho zaujímavosťou je že nič nevidí, nič
nepočuje a tak ho vlastne ani nič nesere až do času keď sa stane obeťou
dravcov.
Toto som NIKDY nevedel pochopiť. Ako môže niekto (a priemerných ľudí je
väčšina) žiť tak BRUTÁLNE plytko. Najväčší problém je aké tenisky
si kúpia.
Závidel som im. Ich životy musia byť super. Tak jednoduché. Nikto od nich
nič neočakáva. Žijú si svoje životy. Držia túto spoločnosť na nohách.
Bez nich by sme nikde neboli. Vyštudujú, pracujú, poberajú
dôchodok, zomrú.
Nezávidím im. Je to ako s Matrixom. Budem radšej šťastný alebo budem
radšej naozaj žiť?
Niektorým Vám (áno vy…čo toto práve čítate) závidím. Super život.
Obľúbenosť. Pohoda život.
ZA NIČ NA SVETE by som sa s Vami nevymenil !
Som špeciálny kvôli môjmu pokrútenému názoru na život.
Už teraz som mŕtvy. Ja si na seba nezarobím. Ja v práci nevydržím.
Budem rád ak zmaturujem. Radšej by som šiel do Tesca korčuľovať. Môj
život v normálnej spoločnosti je príliš problémový.
Neľutujem.
Tak a teraz k tomu o čom som pôvodne chcel písať. Môj svetonázor a
svet už poznáte. A teraz príde to k čomu to logicky celé smeruje.
Rebélia. Ja ani nechcem byť členom tejto spoločnosti. Chcem si žiť svoj
vlastný život. Na svete je 6 000 000 000 ľudí. Oni nech držia
spoločnosť nad vodou (ktovie či zato tá spoločnosť vôbec stojí). Ja sa
budem žiť slobodne.
Vždy ma bavilo počúvať o Zelinkárovi. Malé info:
Precestoval už viac ako 106 krajín a to všetko nízkorozpočtovým
spôsobom a v krajine strávi mesiac, dva, tri… Cestuje na last minute,
ktorým si zabezpečí lacnú letenku a vždy iba so 100 USD. Po krajine sa
väčšinou pohybuje stopom, po vlastných, alebo hromadnou dopravou. Prespáva
pod holým nebom, alebo komfortne v skautských klubovniach. Domov sa vracia
v tom, v čom odišiel plus s nabaleným plným batohom zážitkov, fotiek a
jeho špecializácie…slimákmi.
Áno. Pán Zelinkár je Vysokoškolský profesor (takže očakávam že
týmto budem napadnutý) a exNáčelník SLSK.
Vždy ma bavilo počúvať o Zelinkárovi. Vzlášť keď väčšina ľudí
ktorý o ňom počuli alebo o ňom hovoria nemá ani na 1% jeho
životného štýlu.
Takže teraz hľadám niekoho kto má.
Kašľať na život ktorý je pre mňa pripravený. Pôjdem a môj život si
sám vytvorím a prežijem.
Vidieť svet. Zaziť to o čom sa väčšine ani nesníva. Nebojím sa.
Prežil som už všeličo. A podľa mňa sa mi nič také strašné stať
nemôže. Je taký prolém presjť stopom Európu ? Ja viem, som blázon.
Už len foťák a cash.
A ozaj. A parťák. Peniaze boli, sú a budú.Ale človek ktorý zmýšľa
ako ja..to bude problém. Ale je dôležitý.Lebo ako sa v jednom filme
pojednávajúcom túto problematiku – Into The Wild
(odporúčam!) – hovorí: „Hapiness only shared“ alebo tak nejak.
Nebol som tu. Už ani to TU nie je to čo to bývalo.
Moje Leto 2008 bolo super. Vaše možno tiež. Ale nič
také ako naše nie je.
Amerika v duši. Kvalitná akcia. Ojedinelá akcia. Môžete závidieť.
Tábor. OK, nebol naj ale Ja som si ho užil. Mali ste byť pri mne.
Chorvátsko.Nemám rád more. 2 týždne je nezvládnuteľne dlhý čas. Ale
môj život sa tam zmenil.
Červeník. Zuzka Smatanová. Paráda.
VLŠ Baobab. Nelutujeeem. Mali by ste si skúsiť takéto akcie.
Skauting 4ever.
Hrebeňovka. Malo to aj svoje mínusy. Ale boli to zanedbateľné blbosti.
Držal som sa nad vodou. Len trošku ľutujem tie žúrky. Ale aspoň sme to
všetci prežili.
Len som trochu sklamaný. Čo sa tu celý čas robilo? Naozaj sa celý čas
chodilo na Kofolu ? Riadna nuda…
Len na Kofolu?
Fajn, pite si čo chcete. Nie ste na skautskej akcii. Nie ste
skauti.
Sme skauti lebo sme v skautingu ? Alebo je skauting v nás ? ???
:D
Skautské akcie neboli. Nemal ich kto zorganizovať. Skauting prestal
fungovať. Skauti prestali existovať.
Len Kofola&Možnonácvik&Samsung.
Na konci jedna akcia deťom.
Od septembra začíname. Znova Skauti. A všeeeetci na
oblastnú roverskú chatu. Veď kto by nechcel ?
Si rover? 15+?
Si skaut ?
Ľudia, my nie sme organizácia ! Sme hnutie. Som jediný ktorý vidí
rozdiel ?
My sme v tom alebo je to v nás?
Určite to tak nebolo, nevidím do toho. Nebol som tu. Každý kto mi
dokáže že skauting fungoval, dostane odmenu.
Zistil som že keď sa modlím ja, je to také divné. Asi ani neočakávam že mi On odpovie. Aj som Mu to povedal.
Asi som momentálne v štádiu keď sa potrebujem vyrozprávať a On počúva.
Keď sa modlím ja, je to ako by som písal článok na blog. Volím slová, mením vety, celé si to v hlave štylisticky urovnávam.
A čakám komentár. Od Neho.
Veľmi mi to pomáha. Len ten komentár zatiaľ neprichádza. Možno píšem zlé články, možno komentár dostatočne nechcem.
Nevadí.
Dovtedy sa musím rozhodnúť.
Ja ? / Všetci ostatný ?
Oko za oko ? / Druhé líce ?
Spravodlivosť ? / Odpustenie ?
Ak ste zakrúžkovali vždy druhú odpoveď v poradí, asi ste super ľudia.
U mňa zatiaľ vyhráva moje zlé dvojča.
Alebo ?
Zaslúži si niekto moje odpustenie ? A pre koho to vlastne mám robiť? Nerobil som to dosť dlho?
Nebolo by na čase spraviť niečo KONEČNE aj pre seba? A podľa seba ?
Som egoista ? JA ? JA ? JA ? JA nie… :D.
Fakt neviem. Aj ja chcem žiť svoj život. Môj super život. Ak niečo chceš, stačí len natiahnuť ruku…
Žiť. 4 mesiace sú preč. Kvôli komu som ich stratil ? Žiadne výčitky. Ani on ani ona. JA. Moja vina.
Žiť. Nech sa deje čo sa má. Aj z toho mála, málo sa dá.
Viva la Vida… Nech teda zije…ked uz nic ine tak aspon nech ten zivot.
V poslednom case mam dobru naladu. Ale je to taky usmev cez slzy. Uz nemam
depku. Ale pocit ze Zivot uz nie je to co byval zostal.
Viva la Summer ? Moje naj leto je zamnou. 2006. To bolo LETO. Operacia Kamen
na Hladine. Mam taky pocit ze uz ziadne leto nebude tak super. A toboz
nie toto.
Vela veci sa zmenilo.
Ludia su svine.
Ked im chcete pomoct, myslia si ze to robite kvoli sebe.
Potom pride vytriezvenie.
Ja nemozem.
Nemozem.
Ne.
Nedokazem.
Nexcem ?
Neviem.
Nedokazem.
Nemyslim na to.
Jedna z najhorsich etap mojho kratkeho zivota je za mnou. Nepotrebujem sa
nou zaoberat. Ale vzdy ked si na nu spomeniem…
Ak by som si mal spraviť zoznam vecí
čo chcem urobiť pred smrťou, neviem na čo by som sa zameral. Fyzicky,
hedonisticky, metafyzicky, metaforicky?
Zažiť zázrak?
Skočiť s padákom?
Tri prasačie chvostíky?
Objaviť zmysel života?
Nemyslím si o sebe že som stabilný. Nápady, túžby a nadšenie sa ku
mne hrnú, ide ma rozthnúť a za pár dní si už ani nespomeniem čo som
vlaste chcel. Vzdušné zámky na jedno použitie,
Ale jednou vecou som si istý.
Dotknúť sa hviedz.
Škoda že som sa narodil tu a teraz.
Mohol som sa narodť za niekoľko sto rokov a zažiť to.
Plávať vesmírom. Možno je vesmír chladný a tmavý. Ja si
ho predstavujem nádherný. Nejde tu o vesmír ako nejakú fyzikálnu frázu.
Vesmír – VESMÍR stvorený BOHOM. Celý svet len pre mňa.
Možno by mi malo stačiť byť fascinovaný pozemskou prírodou. Aj
to je krásne. Ale ja som bol vesmírom vždy fascinovaný. Všetky tie
hmloviny, planéty, hvoezdy a čierne diery.
Dotknúť sa hviedz…možno to nakoniec nebude také cool ako si
to predstavujem.
Niektorí ľudia majú štastie…napr. taký Miklošovič. Áno TEN
Miklošovič. DJ Kozmo.
Lebo…nemám rád bolesť.V posteli…cez noc…to je trapné.
A v prípade že sa niečo pokazí, bude to mať nedozeré následky.
Fakt dúfam že moja smrť bude dobrá. Asi mi šibe. 17
ročný chalan by asi nemal rozmýšľať o tomto. Ale…podľa mňa to bude
najdôležitejšia vec v mojom živote. Súčasný svet je naopak. Celá
spoločnosť žije tak aby žila čo najviac. Učíme deti aby boli pripravené
na život. Radšej by sme mali spraviť niečo aby boli pripravené na smrť. Je
to možno trošku morbídne (?) ale je to tak.
A že sa bude v najližších rokoch hromadne umierať. (Toto si zatiaľ
nevšímajte, neskôr sa k tomu vrátime…)
Dúfam že aspoň môj odchod z tohto sveta bude dobrý. Raz som videl
jeden film Legenda o vášni. Bola to viac menej blbosť
ale jednu vec som si z neho zapamätal…myslím že to boli nejaký
indiáni (film sa odohráva v časoch keď ola Amerika ešte krása a čistá
(alebo aj nie…že by to bolo za 1. svetovej? Viem že tam bola nejaká vojna
ale neviem aká) v každom prípade: príbeh rozpráva starý Indián (niečo
ako babka v Mrázikovi)) ktorý hlavného hrdinu naučili že dobrá smrť je
zomrieť v boji ale tak podobne. Hlavný hrdina nakoniec zomrel v súboji
s medveďom s ktorým bojoval celý život. Posledná veta bola: ** Stretla
ho dobrá smrť.**
Ja NECHCEM zomrieť v pazúroch medveďa. Asi to dosť bolí. Možno ani
nie je potrebné aby som zomrel v nejakom hrdinskom skutku (aj keď by to asi
bolo dosť cool). Možno bude stačiť keď sa mi nakonci života prehrá celá
moja existencia a budem vidieť že som môj život žil dobre. Naplno.
Zmysluplne. A aby som to prežil (metaforicky). Lebo vždy keď mi niekto
hovoril že žijem nebezpečný život (So zlomenou nohou sa nemôžeš
bicyklovať! a podoné kraviny) som si pomyslel že radšej zomriem
zničený pri nejakej nebezpečnej situácií (a možno niekomu zachránim
život) ako dokonale zdravý (je lepšie mať zlomené kosti alebo vysoký
cholesterol?) v posteli na infarkt.
Prečo takýto depressive článok? Nie je depressive. Iba som napísal
čo už dlho cítim. A teraz prišla tá správna chvíľa. Pôvodne som totiž
chcel písať o filme The Bucket
List (Kým si po nás príde v Sk preklade). Príjemná komédia (?).
Skvelé herecké obsadenie. Mne sa páčil príbeh. Je to také na zamyslenie.
Ale nie príliš brutálne hlboké. A celé je to veľmi pekné. Veeeľmi
pekné. Aj by som použil slovo krásne ale slovo krásne sa ku komerčným
filmom nehodí. Ale to že je film komerčný nie je jeho nevýhoda. Práve
naopak. Pohodičkový film o smrti.
Každému odporúčam. Moje hodnotenie je také že ak nad tým nebudem
filozofovať a rovno tomu šupnem 10/10 nič nepokazím.
//Edit 9.6.2008 → Ešte pridávam pesničku ktorá zaznela na konci
filmu a veľmi sa mi páči.
Ak by som si mal spraviť zoznam vecí
čo chcem urobiť pred smrťou, neviem na čo by som sa zameral. Fyzicky,
hedonisticky, metafyzicky, metaforicky?
Vždy som túžil po troch veciach: