Eden Beden
Február 4th, 2009 FuxinkoSuper.
Ja neviem…
What I Feel Is What You Get
P(M)S
November 4th, 2008 FuxinkoVraví sa že najlepšia je keď sa podelíš
Neverte reklame
Najlepšia je keď
sa zavrieš v izbe
zamkneš
utesníš škáry aby neunikol ani kúsok Chuti
Rozbalíš ju
S istotou akou nikotínom zažltnuté ruky robia škrt cez krabičku
S nedočkavosťou narkomana zohrievajúceho svoju jedinú Nádej utopenú
v lyžičke vody
Keď pred tebou leží odhalená
Berieš do rúk prvý kúsok
trasúcimi prstami sa nažíš trafiť do úst
Vychutnávaš pomaly
aby si Pokoj mohol cítiť na podnebí
a prevaľovať po jazyku
Napchávaš sa
hltavo
akoby si sa chcel zadusiť Šťastím
Svet sa vyjadrí do farieb hnedej dúhy
a aj keď je zrazu preč
Môžeš si povedať
Zjedol si ju celú
Sám
Buď šťastný!
Hľadám parťáka. Zn.:Blbec
Október 15th, 2008 FuxinkoObčas sa mám plné zuby.
Mám pocit že by som si mal definovať chápanie reality.
A tak…LADIES AND GENTLEMEN.
Vitajte na galavečere 1. ročníku tradičného definovania reality. Aký je svet? Aký je život? Bola skôr sliepka alebo vajce?
Na podobné otázky sa Vám dnes večer pokúsime odpovedať.
Ale dosť bolo rečí…privítajte na pódiu SKUPINU COLDPLAY !!!
Toto boli COLDPLAYYYYY !
Takže teraz naspäť do reality.
Čo je podľa mňa realita ? Mám pocit že svet je proste super. Pre mňa. Môže byť aj krutý a otrasný. Je aj taký aj taký. Je absolútny. Svet je hocijaký aký si ho dokážete predstaviť. Čo si ale predstaviť nedokážete je aký komplexný je v skutočnosti . Všetky možné svety v jednom. Ale aj tak žijeme v jedinom.
Žijem v takom svete ako sa naňho pozerám.
A teraz prichádzam na scénu JA. A tvrdím že je mojou svätou povinnosťou zachytiť svet vo svojej najlepšej forme. Žiť okamih. Zachytiť ho. A potom žiť z toho najlepšieho momemntu.
LADIES AND GENTLEMEN. Dovoľte mi predstaviť Vám nový avantgardný umelecký smer:
PRESENTIZMUS (z angl. slova present – prítomnosť)
Jeho zakladateľom som ja. Manifest bude spísaný až sa ku mne niekto pridá a spoločne ho spravíme. Jeho umelecké vyjdrenie môže byť hocijaké. Ja osobne budem asi fotografom. Moje „básne“ veľký úspech nemali.
Koniec galavečera.
(Nie)Som špeciálny. Myslieť si o sebe že som výnimočný je nebezpečné. Moje choré Ja potom očakáva že sa ľudia ku mne budú správať výnimočne. A to sa nikdy nestalo a nestane. Som (až príliš) priemerný človek. Priam nudne priemerný.
Ale aj tak výnimočný som. Bohlužiaľ. Bohužiaľ? Neviem. Asi skôr našťastie.
Skutočne priemerný človek. Jeho zaujímavosťou je že nič nevidí, nič nepočuje a tak ho vlastne ani nič nesere až do času keď sa stane obeťou dravcov.
Toto som NIKDY nevedel pochopiť. Ako môže niekto (a priemerných ľudí je väčšina) žiť tak BRUTÁLNE plytko. Najväčší problém je aké tenisky si kúpia.
Závidel som im. Ich životy musia byť super. Tak jednoduché. Nikto od nich nič neočakáva. Žijú si svoje životy. Držia túto spoločnosť na nohách. Bez nich by sme nikde neboli. Vyštudujú, pracujú, poberajú dôchodok, zomrú.
Nezávidím im. Je to ako s Matrixom. Budem radšej šťastný alebo budem radšej naozaj žiť?
Niektorým Vám (áno vy…čo toto práve čítate) závidím. Super život. Obľúbenosť. Pohoda život.
ZA NIČ NA SVETE by som sa s Vami nevymenil !
Som špeciálny kvôli môjmu pokrútenému názoru na život.
Už teraz som mŕtvy. Ja si na seba nezarobím. Ja v práci nevydržím. Budem rád ak zmaturujem. Radšej by som šiel do Tesca korčuľovať. Môj život v normálnej spoločnosti je príliš problémový.
Neľutujem.
Tak a teraz k tomu o čom som pôvodne chcel písať. Môj svetonázor a svet už poznáte. A teraz príde to k čomu to logicky celé smeruje.
Rebélia. Ja ani nechcem byť členom tejto spoločnosti. Chcem si žiť svoj vlastný život. Na svete je 6 000 000 000 ľudí. Oni nech držia spoločnosť nad vodou (ktovie či zato tá spoločnosť vôbec stojí). Ja sa budem žiť slobodne.
Vždy ma bavilo počúvať o Zelinkárovi. Malé info:
Precestoval už viac ako 106 krajín a to všetko nízkorozpočtovým spôsobom a v krajine strávi mesiac, dva, tri… Cestuje na last minute, ktorým si zabezpečí lacnú letenku a vždy iba so 100 USD. Po krajine sa väčšinou pohybuje stopom, po vlastných, alebo hromadnou dopravou. Prespáva pod holým nebom, alebo komfortne v skautských klubovniach. Domov sa vracia v tom, v čom odišiel plus s nabaleným plným batohom zážitkov, fotiek a jeho špecializácie…slimákmi.
Áno. Pán Zelinkár je Vysokoškolský profesor (takže očakávam že týmto budem napadnutý) a exNáčelník SLSK.
Vždy ma bavilo počúvať o Zelinkárovi. Vzlášť keď väčšina ľudí ktorý o ňom počuli alebo o ňom hovoria nemá ani na 1% jeho životného štýlu.
Takže teraz hľadám niekoho kto má.
Kašľať na život ktorý je pre mňa pripravený. Pôjdem a môj život si sám vytvorím a prežijem.
Vidieť svet. Zaziť to o čom sa väčšine ani nesníva. Nebojím sa. Prežil som už všeličo. A podľa mňa sa mi nič také strašné stať nemôže. Je taký prolém presjť stopom Európu ? Ja viem, som blázon.
Už len foťák a cash.
A ozaj. A parťák. Peniaze boli, sú a budú.Ale človek ktorý zmýšľa ako ja..to bude problém. Ale je dôležitý.Lebo ako sa v jednom filme pojednávajúcom túto problematiku – Into The Wild (odporúčam!) – hovorí: „Hapiness only shared“ alebo tak nejak.
Takže hľadám parťáka. Zn.:Blbec. Tak ako aj ja.
Leto 66,65 €
September 2nd, 2008 FuxinkoAké bolo? Povedzte Vy. Ja neviem.
Nebol som tu. Už ani to TU nie je to čo to bývalo.
Moje Leto 2008 bolo super. Vaše možno tiež. Ale nič také ako naše nie je.
Amerika v duši. Kvalitná akcia. Ojedinelá akcia. Môžete závidieť.
Tábor. OK, nebol naj ale Ja som si ho užil. Mali ste byť pri mne.
Chorvátsko.Nemám rád more. 2 týždne je nezvládnuteľne dlhý čas. Ale môj život sa tam zmenil.
Červeník. Zuzka Smatanová. Paráda.
VLŠ Baobab. Nelutujeeem. Mali by ste si skúsiť takéto akcie. Skauting 4ever.
Hrebeňovka. Malo to aj svoje mínusy. Ale boli to zanedbateľné blbosti. Držal som sa nad vodou. Len trošku ľutujem tie žúrky. Ale aspoň sme to všetci prežili.
Len som trochu sklamaný. Čo sa tu celý čas robilo? Naozaj sa celý čas chodilo na Kofolu ? Riadna nuda…
Len na Kofolu?
Fajn, pite si čo chcete. Nie ste na skautskej akcii. Nie ste skauti.
Sme skauti lebo sme v skautingu ? Alebo je skauting v nás ? ???
:D
Skautské akcie neboli. Nemal ich kto zorganizovať. Skauting prestal fungovať. Skauti prestali existovať.
Len Kofola&Možnonácvik&Samsung.
Na konci jedna akcia deťom.
Od septembra začíname. Znova Skauti. A všeeeetci na oblastnú roverskú chatu. Veď kto by nechcel ?
Si rover? 15+?
Si skaut ?
Ľudia, my nie sme organizácia ! Sme hnutie. Som jediný ktorý vidí rozdiel ?
My sme v tom alebo je to v nás?
Určite to tak nebolo, nevidím do toho. Nebol som tu. Každý kto mi dokáže že skauting fungoval, dostane odmenu.
Kóma
Júl 22nd, 2008 Fuxinko- Fuxo, ty žiješ? Alebo sme obaja mŕtvi ?
- Žijem.
- Fakt?
- Ne!
Jéžiš, ten bol dobrý… Vytieram si z oka imaginárnu slzu, keď tu zrazu skutočné slzy…
Nežijem. Dýcham, srdce mi bije, ale nevnímam a necítim. Som v kóme.
Život beží okolomňa a možno sa ma snaží zachytiť ? Neviem.
Mám pocit že všetci vedia niečo viac jak ja. Všetci sú o krok v predu.
Niečo mi bzučí okolo hlavy a mám pocit že netuším čo to je.
Motýľ? Alebo ma to hovado chce pichnúť?
I'm little scared.
Čo sa stalo? Prečo mám pocit že sem nepatrím?
Nikdy som sem asi nepatril. Socka. Socka s pripojením na Leopoldov.
Prípojka bol Jurena.
Offline.
Keď som sa vrátil z Ameriky, zažil som skutočný culture shock. Fakt som nevidel žiadny zmysel prečo som vlastne tu… Ľudia s ktorými komunikujem sa dajú spočítať na prstoch. Všetci majú IcQ. Tak načo som sem vlastne chodil? Časový posun by som zvládal. Vstal by som uprosted noci a tročku by som si s nimi popísal. Nikto iný mi nepíše.
Pracujem na tom ? Na tej komunikačnej bariére ? Hej? Koľko ? Ako dlho už ? Zlepšilo sa niečo ? Áno ? Čo ?
Aaaach.
Mal by som byť viac koketný.
Škoda že nežijeme na predhistorickej Zemi. Iba by som skákal do Džinu s Tonikom a týral žirafy.
Že mi šibe? Kiežby. Presne o to tu totiž ide. Raz mi jedna osoba (zvykol som si takto ju volať) napísala že by sa chcela zbázniť so mnou. Náhoda je blbec. Nejakým zázrakom som si nevšimol že mi to napísala. Až neskôr som si to tam všimol… Škoda. Mohli sme sa. Môj život by vyzeral ináč. Dvaja proti svetu. Aké romantické.
Don't panic.
42 Rulezz.
Ešte by som sa chcel ospravedlniť šeckým mojim babám, zato že vas podvádzam a že sa s vami hrám. A Ďurovi tiež.
A zakladám si novú rubriku. Príspevky označené slovom Chorobopis môžu ovplivniť váš vývin. A aj tak im nikto okrem mňa (dúfam) nerozumie.