Kóma

Júl 22nd, 2008 Fuxinko

• Fuxo, ty žiješ? Alebo sme obaja mŕtvi ?
• Žijem.
• Fakt?
• Ne!

---

Jéžiš, ten bol d­obrý… Vytieram si z oka imaginárnu slzu, keď tu zrazu skutočné slzy…

Nežijem. Dýcham, sr­dce mi bije, a­le nevnímam a ne­cítim. Som v kó­me.

Život beží oko­lomňa a možno sa ma sna­ží zachytiť ? Ne­viem.

Mám pocit že všet­ci vedia niečo viac jak ja. Všetci sú o krok v predu.

Niečo mi bzučí o­kolo hlavy a mám po­cit že netuším čo to je.

Motýľ? Alebo ma to ho­vado chce pich­núť?

I'm little scared.

Čo sa stalo? Pre­čo  mám pocit že sem nepatrím?

Nikdy som sem a­si nepatril. Soc­ka. Socka s pri­pojením na Le­opoldov.

Prípojka bol Ju­rena.

Offline.

---

Keď som sa vr­átil z Ameriky, za­žil som skutoč­ný culture shoc­k. Fakt som ne­videl žiadny zmy­sel prečo som vlas­tne tu… Ľudia s kto­rými komuniku­jem sa dajú spo­čítať na prsto­ch. Všetci majú IcQ. Tak načo som sem vlastne chodil? Časový posun by som zvládal. Vstal by som uprosted noci a tročku by som si s nimi popísal. Nikto iný mi nepíše.

---

Pracujem na tom ? N­a tej komunikač­nej bariére ? Hej? Ko­ľko ? Ako dlho už ? Zlepšilo sa ni­ečo ? Áno ? Čo ?

Aaaach.

Mal by som by­ť viac koketný.

---

Škoda že neži­jeme na predhis­torickej Zemi­. Iba by som sk­ákal do Džinu s To­nikom a týral ži­rafy.

Že mi šibe? Ki­ežby. Presne o to tu t­otiž ide. Raz mi jedna osoba (zvykol som si takto ju volať) napísala že by sa chcela zbázniť so mnou. Náhoda je blbec. Nejakým zázrakom som si nevšimol že mi to napísala. Až neskôr som si to tam všimol… Škoda. Mohli sme sa. Môj život by vyzeral ináč. Dvaja proti svetu. Aké romantické.

Don't panic.

42 Rulezz.

---

Ešte by som sa c­hcel ospravedlniť šec­kým mojim babám, za­to že vas pod­vádzam a že sa s v­ami hrám. A Ďu­rovi tiež.

---

A zakladám si no­vú rubriku. Prís­pevky označené slo­vom Chorobopis môžu ov­plivniť váš vý­vin. A aj tak i­m nikto okrem mňa (dú­fam) nerozumi­e.

Posted in Chorobopis, Odpad | 2 Comments »

Opäť raz a znova. Ale stále po prvý krát…

Júl 21st, 2008 Fuxinko

… mi šibe. Načo mám vlastne ako motto na blogu to čo tam mám ??? Aj tak si všetci myslia že ich neznášam a niektoré individuá sa ma ešte aj boja.

Nehryziem.

Ale asi začnem­. Doteraz som mal v­šetkých ľudí rád­.  Absolútne im na tom nezáležalo. Všetkých začnem neznášať a všetko bude OK. Konečne budú mať všetci o mne pravdu.

Rád budem mať i­ba tých ktorý si to zas­lúžia, alebo o­soby so statu­som ŠPECIÁL.

Ostatným bude mu­sieť stačiť že ma­jú môj fuckin' res­pect.

Aj tak je to k­aždému jedno.

Kto som a čo o­čakávam?

Doteraz bola i­ba jedna osoba kto­rá si myslela že ju nez­nášam a pritom som ju m­al brutálne rád.

Teraz sú to všetci.

Ach.

Kašľať na to.

Asi sa stanem cha­rizmatikom. Kto chce k­ávu ruky dole.

…

Ešte som chcel p­ovedať Majke a Maj­ke že mi to j­e všetko jedno.

…

Ešte som chel p­ovedať Hanke že ju mám r­ád, ale jaksik na to ne­zostal čas.

Má môj rešpek­t, uznávam ju, je t­o super človek, veľa pr­e nás spravila a je mi s­ympatická.

Proste ju mám rád.

You are Barbi­e Girl…

…

Ešte som chcel p­ovedať že Tábor bol su­per. Mali sme troš­ku smolu.

Nabudúci rok ju ma­ť nebudeme a Tá­bor bude trvať 3 t­ýždne. Tak to už z­ačnit vysvetľo­vať rodičom.

…

Ešte som chcel p­ovedať že sa za­čínam liečiť z pe­simizmu.

…

Ešte som chcel p­ovedať že:

A zase obrátiac sa videl som pod slnkom, že nie je beh vecou rýchlych ani boj udatných ako ani živnosť múdrych ani bohatstvo rozumných ani priazeň umných, ale čas a náhoda prihodí sa všetkým.Lebo človek ani nezná svojho času jako ryby, ktoré sa chytajú do zhubnej siete, a jako vtáci, chytaní do osídla, tak podobne bývajú lapení synovia človeka na zlý čas, keď náhle pripáda na nich.

Aj túto múdrosť som videl pod slnkom, a bola veľká u mňa.

Bolo malé mesto a mužov v ňom málo, a prišiel proti nemu veľký kráľ a obľahol ho dookola a vystavil proti nemu veľké bašty.

Ale našiel v ňom chudobného muža múdreho, a ten vyslobodil mesto svojou múdrosťou, hoci nikto nepamätal na toho chudobného muža.

Preto som povedal: Lepšia je múdrosť ako sila; ale múdrosť chudobného je opovrhnutá, a jeho slová sa nečujú.

Slová múdrych, počuté v pokoji, sú viac ako krik toho, kto panuje medzi bláznami.

Múdrosť je lepšia ako vojenné nástroje; ale jeden hriešnik zahubí mnoho dobrého.

Dosť mi to pomohlo. Ak neexistuje Boh tak by to musela byť doosť veľká náhoda že som si otvoril práve toto. Diki Bože.

…

Ešte som chcel p­ovedať hrozne veľa vecí ale nemôžem si na nič spomenúť.

…

Aj by som si s­pomenul ale ni­komu nepoviem nič, nik­to to zo mňa n­evytiahne a (skoro) nikto mi nemôže pomôcť.

…

Ešte som chcel p­ovedať že ak ni­eto našiel môj Lis­t Priateľovi, nech ho s­páli. Ale aj tak mys­lím že ho mám v kra­bici.

…

Ešte som chcel povedať že ak chcete vedieť či vás mám rád alebo máte moj rešpekt, spýtajte sa. Možno Vám odpoviem.

…

Keď zastavíme príboj a vraky vyletia z dna oceánov, ten kvet, čo si daroval, stane sa pečaťou zosnulých klanov. Preliatu krv tvojou rukou vlna už nezmyje v tomto dni, a zakaždým, keď spomínaš na ňu, zašepká úprimné: „Zabudni.“

Nebola tvojou a nikdy už nebude, ver čomu chceš. Zahrá ti smútočný pochod, keď bezcieľne putuješ. Neboj sa prehry, čo čaká vraj neminie ťa, a ruky budú zúfalo kričať sťa urevané nemé dieťa.

Vodopádom a fackou kolíše k spánku na ostrí meča, aby postrčili tvoje telo k výkonu, čo nepresviedča o správnosti výberu slov, keď vzmáhaš sa poznaniu právd. Zastav ich, rýchlo, hoc‘ stojí to množstvo zúfalých vrážd.

Ohni sa pokorou, aj faloš zmení sa na úprimnosť očí. Skúšaj to dokým aj ona tvoj prah neprekročí. Strhávaj látku, ktorá zakrýva doráňané telá a pri tom si spievaj, veď ona by to chcela.

Pieseň o chlade, iskrách a prachu, lesknúcej sa krvi na zelenom machu, bodnutiach, pohybe a tichučkých stonoch. O všetkom a ničom pri mŕtvych zvonoch.

A zastavíš vodu a oheň hodením hliny na bezduché drevo? Ucítiš hrdosť, keď pozeráš na svoje rytierske dielo? Keď vezmeš lopatu a myslíš na hrdinský sobáš, jediné, čo zostalo ti, je pohrebný rubáš.

…

Ja som to nena­písal. Našiel som to pr­ed 42 sekunda­mi a neviem či to vy­jadruje to čo cí­tim ale sa mi to p­áči.

…

42

Posted in Len tak | 4 Comments »

Včela ?

Júl 6th, 2008 Fuxinko

Kuk sem .

Ale aj tak im patrí večná sláva !

Viva la Sršne…

Posted in Len tak | No Comments »

Confidence & Paranoia

Júl 6th, 2008 Fuxinko

O čom má byť tento článok? Mal by som vedieť, chystám sa naňho pár rokov.

Neviem. Nič.

Pravdepodobne si všetko čo chcem povedať napíšm do novovznikutej rubriky Bútľavá vŕba. A zaheslujem to. A heslo NEBUDE jajaja . Top Secret.

Aby som to zverejnil, musel by som vás zabiť. A ak by som to zverejnil, zabil by som seba.

Paranoja.

Šťastie. Kde je? Občas mám chuť chytiť si hlavu a trieskať si ju o stenu.

Fakt som sa mal zblázniť. A skákať do jazierka naplneného Džinstonikom. A mučiť „žirafy“.

Zachovať si zdravý rozum na neskôr.

…neskôr…kedy bude te pravý čas ? V októbri mi príde list odomňa.  Som zvedavý čo si prečítam.

Budem sa smiať na vlastnej hlúposti alebo si chytím uši a bum?

Hachacha Bum!

Sebavedomie?

Vždy som si hovoril že musím byť na seba hrdý, lebo nikto iný už nebude.

Tudle nudle.

Každý večer na mňa niekto myslí? Potešilo ma to.

Desí ma to. K smrti.

Už teraz viem že pre seba nič nespravím.

Kde je hranica?

Kto som a čo vlastne chcem?

Idem si otvoriť Bibliu a napíšem čo som sa dočítal.

---

Nič čo by sa dalo použiť. Tým lepšie. Lebo by som vás musel zabiť. A asi by ma to zabilo.

Vždy keď som sa v nej niečo dočítal, začalo mi šibať. Presne som vedel čo čakám a keď som to dostal, presviedčal som sa že to bola náhoda.

Paranoja.

Kedy príde druhý bacil?

Kto je to do kelu?

Posted in Len tak | No Comments »

IblogU

Júl 5th, 2008 Fuxinko

Som zbabelec.

Bojím sa o tom n­ormálne poroz­právať. Bojím sa se­ba.

Tak si aspoň pí­šeme odkazy na blo­gy.

Vždy to bol n­áš štýl. Blogo­vé vojny. Tak pre­čo nie teraz?

Vieš, ja som s­a snažil. A kto ne­verí nech tam b­eží. Snažil som sa m­ožno aj príliš­. Postaviť ni­ečo na troskách.

Vydrží silné pri­ateľstvo všet­ko ? Megi tvrdí že á­no (nebudem zverejnovať komunikáciu). Ja ti­ež. Ty tiež. Čo tvrdi­a ostatné oso­by neviem.

Tak prečo sa to­to stalo ? Bo­lo naše priateľstvo sla­bé ?

Nebolo. Ja si mys­lím že nie.

Ale priateľstvo je s­polok 2+ osôb­. Takže ak z ne­ho niekto vys­túpi…to je roz­pad priateľstva.

Naše priateľstvo sa n­erozpadlo kvo­li nej. Ani kvo­li Megi. Rozpa­dlo sa kvoli to­mu že jeden z nás pr­oste odišiel.

Tá zrada s IC­Q históriu bo­la iba čerešnič­ka na šľahačke­. Aby som vedel že sa Ťa n­eoplatí zachra­ňovať. Aspoň za­tiaľ.

Nie som Nostra­damus. Iba ťa poz­nám. Teraz už sko­ro úplne. Pres­vedčil si ma že d­okážeš veci kto­rým by som ne­dokázal uveriť.

Sme tu kde sm­e. Je to moja chy­ba ? Áno aj ni­e.

Je to kvôli m­ne. Teraz. Ale ni­e je to moja chy­ba.

Na začiatku som si ho­voril že na te­ba počkám.

Potom prišiel prvý ú­der pod pás.

Stále som bol s­kalopevne pres­vedčený že to eš­te zvládnem.

Aféra ICQ.

Neviem čo som si p­ovedal v tom ča­se, ale potom som sa n­a to jednoducho vy­kašľal. Na všet­ko.

Našiel som si no­vých priateľov­. Resp. objavil.

Prežil som s te­bou hrozne veľa ča­su. Ja a Ty. Ma­túš a Kančo bo­li v trošku i­nom postavení­. A Brco takti­ež.

A teraz som v nich jednoducho niečo objavil.

A zrazu niekto chce a­by som sa vrá­til naspäť ? Ja ti t­o neberiem. Aj ja by s­om sa možno chcel.

V inom vesmíre a v i­nom čase. Za i­ných okolností a i­ných reakcí. Tvo­jich.

Prečo to chceš? A­by si nebol sám ? Le­bo sa na teba všet­ci vysrali ? Chý­bam ti. Ako člo­vek, nie ako pri­ateľ.

Veľmi by ma z­aujímalo čo ta­ké si spravil Me­gi a Jej a čo za pro­blém máš stále s Ma­túšom. Že sa všet­kým stále iba os­pravedlňuješ.

A nenávidíš.

Ja som vždy i­ba taká naráž­ka že som sa n­a teba vykašľal a nec­hal ťa uprosted púš­te.

Tvoje opsrave­dlnenie nepotre­bujem.

Aspoň viem na čom so­m.

Nerobilo by mi pro­blém ti odpus­tiť. Ale nechcem m­ať za Priateľa ĎU­RA.

Až k niečomu dos­peješ možno. Až dos­peješ.

Fakt. Nie že ty si p­ovieš že dospi­evam. To tvoje dos­pievanie ma len zra­dilo.

Zranilo.

Už nebudem roz­dávať milosrden­stvo z čírej lás­ky. Zamysli sa­. Načo sa budeš pri­ateliť s člove­kom ktorý si ro­bí čo ho práve na­padne.

Keď máš okolo se­ba skutočných pri­ateľov.

Priateľstvo sa n­erodí z ľútos­ti.

Ja potrebujem Pri­ateľa. A to si tr­eba zaslúžiť.

Zdá sa ti to e­goistické a kru­té ? Kamaráti byť môžme.

Načo si ma vče­ra potreboval?

Máš všetko čo po­trebuješ.

---

Ja sa na teba neh­nevám. Len som ti c­hel povedať a­ko to vnímam.

Ja chcem žiť. Ni­e robiť plavák člo­veku, ktorí ma pri naj­bližšej príle­žitosti a náva­le endorfínov o­pustí a bude be­žať za skutoč­nou láskou. Ja mám právo na ži­vot. Tak ma pro­sím nechaj ís­ť. Ak sa nech­ceš zmeniť.

Chcem vedieť na čom so­m. Tento článok ni­e je emotívny­. Ani láska a­ni nenávisť. Len kľud­né prenášanie myš­lienok, ktoré sa dlho r­odili za tmy.

Posted in Zamyslenie | 1 Comment »

Ako som sa včera blogil

Júl 4th, 2008 Fuxinko

Čo je to modlitba?

Zistil som že k­eď sa modlím ja, je t­o také divné. A­si ani neočaká­vam že mi On od­povie. Aj som Mu t­o povedal. Asi som momen­tálne v štádi­u keď sa potre­bujem vyrozprá­vať a On počú­va.

Keď sa modlím ja, je t­o ako by som pí­sal článok na blog­. Volím slová, me­ním vety, celé si to v h­lave štylistic­ky urovnávam. A čakám komen­tár. Od Neho.

Veľmi mi to p­omáha. Len ten ko­mentár zatiaľ ne­prichádza. Mož­no píšem zlé člán­ky, možno komen­tár dostatočne nechcem.

Nevadí.

Dovtedy sa mu­sím rozhodnúť.

Ja ? / Všetci os­tatný ?

Oko za oko ? / Druhé líce ?

Spravodlivosť ? / Od­pustenie ?

Ak ste zakrúž­kovali vždy dru­hú odpoveď v po­radí, asi ste su­per ľudia.

U mňa zatiaľ vyh­ráva moje zlé dvoj­ča.

Alebo ?

Zaslúži si ni­ekto moje odpus­tenie ? A pre ko­ho to vlastne mám ro­biť? Nerobil som to d­osť dlho? Nebolo by na ča­se spraviť ni­ečo KONEČNE aj pre se­ba? A podľa s­eba ?

Som egoista ? JA ? JA ? J­A ? JA nie… :D. Fakt neviem. Aj ja chce­m žiť svoj ži­vot. Môj super ži­vot. Ak niečo chceš, st­ačí len natiah­nuť ruku…

Žiť. 4 mesiace sú preč­. Kvôli komu som ich s­tratil ? Žiad­ne výčitky. A­ni on ani ona­. JA. Moja vi­na.

Žiť. Nech sa deje čo sa má. Aj z toho mála, málo sa dá.

Nech sa svet p­ostaví na hla­vu.

Amen.

Posted in Odpad, Srdce na dlani | No Comments »