Ahoj Láska. Už sa bojíš čo? Že zase o tebe napíšem nejaký článok.
Napísal som. Ale myslím že nemá veľký význam písať o tom ako sme
skončili. Obaja vieme ako to bolo a ako to dopadlo. Tak to radšej zoberme
z iného uhla.
Ďakujem ti za všetko dobré čo si pre mňa spravil. Dosť dlhý čas
(vlastne ani ne…zisťujem že čím som starší tak tým je čas viac iba
nejaký abstraktný pojem. Keď som bol krpec tak som počítal koľko krát sa
ešte musím vyspať aby sa stalo XY…teraz čas beží strašne rýchlo a
pritom strašne pomaly.Zažili sme toho kopu ale je to len pár rokov. Ale aj
tak je to dosť) si mi bol najlepším Priateľom. Rozumeli sme si (rep.
nenastávali nejaké veľké konflikty), bavili sme sa spolu a trávili sme
spolu dosť času. Bolo mi dobre. Bol si mi dobrým Priateľom. Mohol som ti
dôverovať. A dôveroval. V mnohom si ma ovplivnil a ja som rád sám sebou,
takže ti ďakujem za všetko pozitíve čo si do mňa vložil. Ďakujem za
všetko. Ďakujem.
Hmm. Pôvodne tu mal byť iný článok. Zase. Moje nálady sú
ako…neviem čo. Neviem nájsť vhodné prirovnanie, ale malo by to byť niečo
čo skáče jak pojašené. Jasné. Moja nálada je ako Maxwellovo kyvadlo. Pre
normálnych ľudí JOJO. Vrátil som sa z Baobabu a dal som si predsavzatie že
končím s deppressive vecami. Mal som super náladu. Baobab olo asi to
najlepšie čo som za tento rok zažil. Chata bola tiež super, ale bolo tam
niečo také…ach. Ale tento víkend bolo všetko iné. Aj tamsom bol
depressive. Väčšina ľudí si bude pamätať že FUXO znamená Frustrovaný
Unavený Xantofilný Obmedzenec a že som Emo :)
Ale aj tak tam bolo super, bolo tam cítiť niečo nové. Asi to bude tým
že som socka. Ja často… (haaahaha :D ) Ja NIKDY nespoznávam nových ľudí.
Nemám ani potrebu ani príležitosti. Takže keď som nastupoval do vlaku tak
som myslel na to že Tam dojdem, nikoho tam nebudem poznať, že ma asi vystre.
Chvála Pánovi som celú cestu nezazrel nikoho so šatkou takže som bol
zachránený od „milej povinnosti“ viesť nezáväznú konverzáciu
s nejakým skautom. Potom som vystúpil vo Vrútkach (teraz by som chcel
poďakovať Tantorovi leob keby mi nepovedal že vo Vrútkach sa prestupuje tak
sa veziem až do Košíc) a hneď som zbadal prvé problémy. Šatky a kroje.
Elpy, Kubo a Peťo a tuším tam bola aj Marina. Ale šak zatiaľ pohodička.
Skauting má tu výhodu že presne viem čo sa odomňa očakáva. Úsmev, ľavá
ruka a tykanie. Prehodili sme pár viet a už sme mohli nastupovať na ďaľší
vlak. Cesta sa niesla v duchu rozprávania (oni) a tichého odpočívania (ja).
Keď sme vystupovali zistili sme že v tom vlaku bolo ešte pár skautov a tak
sa všetko zopakovalo. Úsmev, ľavá ruka…Vybrali sme sa do dediny kde sme sa
na pol ceste stratili (teda…ja som sa nestratil…vedel som kadiaľ, ale
držal som hubu a kolegiálne som čakal kým skontrolujeme mapu) Prišli sme do
dediny…Úsmev, ľavá ruka…atď. Zahrali sme sa pár hier . Tu som sa už aj
pasívne zapájal…teda…nezapájal ale tváril som sa že áno…to by ste
museli vidieť aby ste pochopili. Kooonečne prišli organizátori a tak mohla
začať relly Paríž Dakar. Náš tým si zvolil názov Slizký slimáci
(čítaj Šľizský Šľimáci). Zistil som že taktika „Unav ich hneď po
príchode na skapanie“ sa veľmi často používa. Tí čo boli na radcáku
vedia čom hovorím. Tento raz to prebiehalo tak že sme sa rozdelili na
2 tými po 10 ľudí, tí mali vytvoriť jedno relly auto. Jeden človek
predná náprava, 2 sedadlá, vodič a navigátor a batožinový priestor a
v ňom batohy posádky a sedadiel (neskôr nás prepadli teroristi takže sa
tam odviezli aj oni). Mali sme tak bežať do kopca. To by bola ešte
„pohodička“. Ale keď prišla čerpacia stanica a na nej 15 litrov hnusnej
malinovky pre 10 ľudí a všetko sme to museli vypiť, to už nebolo do
smiechu nikomu. Na zdravie! Nakoniec sme to vypili a pokračovali sme. Ešte
s plnými žalúdkami nás prepadli už spomínaní teroristi. Takže okrem
toho že nám bolo zle sme museli niesť ešte aj ďaľšíňiu záťaž. Apoň
bude na čo spomínať :) Ale nakoinec sme teda dobehli do chaty (Šľizský
Šľimáci to vyhrali), zložili sme sa a začal program. Najprv predstavovačka
(to je to Frustrovaný Unavený Xantofilný Obmedzenec), potom také
„duchovné aktivitky“. Tie ma ubezpečili že som socka. Ale inak
pohodička. Na viac sa nepamätám lebo som bol unaveý jak fras a šiel som
spať ako prvý. Pri zaspávaní som nadával na Simonu že je krava a ja som
somár lebo som kvoli nej niešiel na SELŠku a ani som sa za to nebil. Prvý
deň ma sklamal lebo som čakal niečo iné. Ráno som sa zobudil na Desmod,
čekol som čas. Spal som 6 hodín. Odkedy mám PC v izbe, je to klasika. Ale
bežne nevláčim do kopca teroristov. Rozvička…to v prihláške nebolo :D
ale asi je to štandard každej skautskej akcie :( :D. Raňajky…jedlo bolo
super. Kvalita sa zniesť dala a bola vyvážená kvantitou. Začal
doobedňajší blok aktivít Rozdelili sme sa do 4 skupín podľa farieb. Ja
som bol v EMO cyklámenovej (Náhoda? Myslím že nie :) ). Konečne to začalo
vyzerať ako Vodcovská lesná škola. Vtedy som pochopil že aj včerajší
večer mal nejaký zmysel a že bol vlastne super. Takže tak. Ale Simona to
furt nemá u mňa úplne odpustené. Už mi nevadí že som nešiel na SELŠku,
sklamalo ma že ona sama sa nikam neprihlásila (podľa mojich informácií).
Takže tie aktivitky sme robili pár hodín a boli super. Potom došiel obed.
Nažral som sa cestovín, dotlačil to zvyškami raňajok a zase pridal
cestoviny. Bolo toho toľko že som musel odpočítavať posledné lyžičky aby
som to do seba dostal. A ešte aj čaj bol super spravený. Bol neosladený a
bolo pri ňom kilo cukru takže ja ktorý si Drogy, Sex, Alkohol a Cigarety
nahrádze cukrom som sa mohol vylázniť. Potom kratučká siesta a zase
aktivitky. Všetky oli super. Skvelé. Veľa mi dali. Potom sme si dali
večernú/nočnú hru. Šecko by bolo super (mal som super tým –
Cyklámenová 4ever, bola sranda a darilo sa nám :D až na tú trojnožku) keby
som si nepopíl prst. Som proste smoliar. Dobehli sme nakoniec, skončli sme na
krásnom druhom mieste (to tá trojnožka).
Nasledovala romantika. To sa nedá nablogovať, to sa treba prihlásiť na
Baobab.
Vracali sme sa do chaty, a bol som úplne šťastný. Práve som si hovoril
(po strašne dlhej dobe) že mi je super a práve vtedy som skočil do mláky
plnej blatovej vody po členky. To by som nebol ja a môj život keby sa niečo
také nestalo. Prišli sme do chaty a pustili si prezentáciu. Zase bolo super.
Potom sme šli vrátiť zásoby (cez nočnú hru si totiž v batohu každý
vláčil zásoby – chalani 2ks a ženy 1ks riadneho polena aby sme to mali
zábavnejšie) osprchoval som sa a napapali sme sa. Nastal voľný program. Dal
som si jednu hru Sardela a zase som šiel spať ako prvý. Ale tentoraz so
skvelím pocitom. Zase budíček. A zase rozcvička. V nedeľu !!! Toto asi
bola jediná zlá vec na Baobabe. Sladké raňajky, sladkého kakava do
skakavenia. Dali sme si ďaľší blok aktivít. Upratať chatu a domov. Cesta
bola tiež super. Tento raz mi nerobilo problém cestovať v grupe vo vlaku.
Leopoldov. Došiel som domov.
No…a zase JOJO efekt. Takto mal vyzerať ten článok na začiatku, Potom
som sa na o vykašľal a chcel som pýsať o niečom inom ale nakoiec som
skončil pri pôvodnej verzii. Spravím si teda taký kompromis.
Na konci Baoabu bola taká reflexívna aktivitka. Každý mal papier
s fotkou a každý mu tam mohol niečo napísať. Taký Lite Cancák. Ja čakal
som že budem mať pázdny papier. Nakoniec to dopadlo celkom dobre. Všetky
príspevky boli hlavne o tom že sa mám viac usmievať a kašľať na
depressive.
Som si povedal že to tak urobím. Super nápad. Odhodlanie. Ale… Je to
priam komické ako si človek dokáže vytvoriť väzbu na obyčajné
-.. . Jedno dlhé a 2 krátke zazvonenia. Signál aby som vyskočil
z postele a šiel otvoriť lebo viem že ma tam čaká niekto kto bol pre mňa
veľmi dôležitý. Dnes som si tak sedel a učil sa chémiu a v tom niekto
zazvonil. Jedno dlhé zazvonenie. A zrazu som sa pristihol že čakám ešte na
niečo, Niečo my tam chýbalo. A aj som si uvedomil čo. A úplne ma to
položilo. Celé moje AntiDepressive ohodlanie spadlo ako domček z karát.
Stále mám celkom dobrú náladu. A to už je čo povedať.O mne. Ale ten
pocit smútku,tej nedefinovateľnej prázdnoty proti ktorej som chcel bojovať
averil som že to dokážem zostal a zostane asi ešte dlho. Pretože také
malé blbosti ktoré boli mňa najdôležitejšie sú teraz niekde v **** a niet
nikoho kto by mi ich mohol vrátiť.
_____________________________________________________ Na klávesnici mi
blbne B, N, M a MEDZERNíK…takže sorry za zhoršené čítacie
podmienky…
Hmm. Pôvodne tu mal byť iný článok. Zase. Moje nálady sú
ako…neviem čo. Neviem nájsť vhodné prirovnanie, ale malo by to byť niečo
čo skáče jak pojašené. Jasné. Moja nálada je ako Maxwellovo kyvadlo. Pre
normálnych ľudí JOJO. Vrátil som sa z Baobabu a dal som si predsavzatie že
končím s deppressive vecami. Mal som super náladu. Baobab olo asi to
najlepšie čo som za tento rok zažil. Chata bola tiež super, ale bolo tam
niečo také…ach. Ale tento víkend bolo všetko iné. Aj tamsom bol
depressive. Väčšina ľudí si bude pamätať že FUXO znamená Frustrovaný
Unavený Xantofilný Obmedzenec a že som Emo :)